|
ŠPECIÁLNY PEDAGÓG
|
|
||||
|
Prevažná väčšina detí na základných školách sa bežne používanými metódami naučí správne čítať a písať a tým dostane základ, na ktorom buduje svoje vzdelávanie a životné uplatnenie. Okrem tejto veľkej skupiny sa v školách nachádza určité percento detí, ktoré v dôsledku drobného poškodenia niektorej mozgovej oblasti, prípadne jej nerovnomerného či nedostatočného vývinu, má mimoriadne problémy so zvládaním techniky čítania, prípadne písania. Zaujímavosťou je, že takéto deti majú zväčša priemernú, často nadpriemernú inteligenciu. Tieto jednotlivé poruchy zaraďujeme k tzv. vývinovým poruchám učenia. Vývinovým z toho dôvodu, že ide o poruchy, ktoré sa prejavia až na určitom stupni vývinu (napr. vstupom do školy). Takéto poruchy učenia môžu život dieťaťa veľmi negatívne ovplyvniť na dlhú dobu, prípadne úplne znemožniť jeho plynulé vzdelávanie. |
|||||
|
DYSLEXIA Svetovou neurologickou federáciou (1968) bola dyslexia definovaná ako porucha, prejavujúca sa ťažkosťami pri osvojovaní si čítania napriek tomu, že dieťaťu sa dostáva bežného výukového vedenia, má primeranú inteligenciu a sociokultúrnu príležitosť. Je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, pričom tieto poruchy sú často konštitučného pôvodu (Matějček in Lechta 1995) - je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach - objavuje sa väčšinou na začiatku školskej dochádzky, vytvára veľký rozdiel medzi schopnosťou čítať a intelektovými schopnosťami - zasahuje celú osobnosť dieťaťa, nejde o izolovanú poruchu - dyslektik často trpí pocitmi menejcennosti má narušené sebavedomie - vytvára sa u neho nechuť k čítaniu, často s tým súvisiacemu celkovému vzdelávaniu - rodičia, ho veľakrát preťažujú, trestajú, či obviňujú z lenivosti a porovnávajú so súrodencami či spolužiakmi Dyslexia sa prejavuje tým, že dieťa nie je schopné sa naučiť spájať jednotlivé písmená do slabík a tie do slov. Často si zamieňa podobné písmená (b-d-p, a-o-e, u-v, m-n, h-k), pridáva písmená či slabiky na koniec slova, slabiky prehadzuje, nesprávne číta a pod. Jedným z ďalších charakteristických znakov je čítanie bez porozumenia prečítaného textu a primeranej reprodukcie. |
|||||
|
DYSGRAFIA je poruchou písania, grafomotorického prejavu, neschopnosť správne napodobniť tvary písmen, vynechávanie, resp. pridávanie ich častí či vynakladanie značného úsilia na písanie. Prejavy dysgrafie: - dysgrafické dieťa si často pri písaní zamieňa tvarovo podobné písmená (napr. o-a, b-l a pod.), zvukovo podobné písmená (t-v, g-k a pod.) - písmená alebo slabiky v slovách prehadzuje, pridáva, alebo zabúda napísať, nedodržiava bodky, dĺžne, čiarky, prípadne ich umiestňuje na nesprávnom mieste, často nerozlišuje mäkké-tvrdé a krátke-dlhé slabiky - prejavuje sa už vstupom do školy, sťaženým osvojovaním si písmen, nečitateľnosťou písma u dieťaťa a pod. |
|
||||
|
DYSORTOGRAFIA je porucha pravopisu, prejavujúca sa neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. - dieťa trpiace dysortografiou je typické tým, že často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), no pri písaní diktátov, iných textov ich nedokáže uplatniť - diktát takéhoto dieťaťa je typický mnohými chybami typu nesprávne určené y-i, ý-í, vyskytuje sa 15-30 chýb v diktáte |
|||||
|
DYSKALKÚLIA je porucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom - často sa spája s narušenou priestorovou, pravo-ľavou orientáciou - dyskalkulik si nedokáže predstaviť a pochopiť číselný rad, má problémy s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic - nechápe matematické pojmy, predstavy, pravidlá, napriek tomu, že matematike venuje dostatok času - nie je schopné realizovať a chápať podstatu odčítania, sčítania, násobenia a delenia - má nedostatočné matematické myslenie a predstavivosť problémy s čítaní a písaním dieťa nemá, verbálny prejav je na veľmi dobrej úrovni, ťažkosti však nastanú vtedy, keď sa v texte objaví matematická symbolika - dieťa môže začať jednotlivé čísla zamieňať, nahrádzať inými, zamieňa symboly alebo ich vôbec nespoznáva |
|||||
|
DYSPRAXIA je porucha postihujúca osvojovanie si, plánovanie a uskutočňovanie voľných pohybov. Diagnostika vývinových porúch učenia je v kompetencii tímu psychológa a špeciálneho pedagóga. |
|
||||
|
ADHD je definovateľné súborom príznakov: - porucha pozornosti (nesústredenosť, slabá výdrž, nedbalosť, zábudlivosť) - poruchy správania (impulzivita, netrpezlivosť) - hyperaktivita (neposednosť, hlučné správanie, nadmerná výrečnosť) - poruchy učenia (dysgrafia - porucha grafického prejavu, najmä písania, dyslexia - porucha čítania, dysortografia - porucha pravopisu, dyskalkúlia - porucha matematických schopností) - poruchy motoriky vývinové chyby reči Typické prejavy v správaní dieťaťa: - ľahká rozptýliteľnosť vonkajšími podnetmi - problémy s počúvaním a plnením príkazov - problémy so zameraním a udržaním pozornosti - problémy so sústredením sa na úlohu a jej dokončenie - nevyrovnaný pracovný výkon v škole (raz úlohu splní, druhýkrát nie, výkon žiaka sa neustále mení) - “vypínanie” pozornosti, čo pôsobí ako “zasnenosť” - neporiadnosť (žiak stráca alebo nemôže nájsť svoje veci – zošity, ceruzky, knihy), na pracovnom stole a vo svojej izbe má dokonalú spúšť - nedostatočné študijné zručnosti - ťažkosti so samostatnou prácou - vysoká miera aktivity: (pôsobí dojmom, akoby bolo v neustálom pohybe, nenechá v pokoji ruky ani nohy, vrtí sa, padá zo stoličky, vyhľadáva predmety, s ktorými sa hrá alebo ich dáva do úst, zapája do fyzicky nebezpečných činností bez toho, aby vopred zvážilo možné následky, a preto sa často zraní, napr. skáče z veľkej výšky, vojde na bicykli na cestu bez rozhliadnutia) - agresívne správanie, neprimerane prudká reakcia aj na drobné podnety - opozičné správanie použitá literatúra O. Zelinková: Poruchy učení spracovala Mgr. Jana Bougdar |
|
